Surfer na novej vlne

Alex nie je prvoplánový nadšenec prírody

Alexander Arpaci sa narodil v Berlíne a bol skôr dieťaťom nížiny ako hôr. „Vyrastal som uprostred mesta, na rohu Kreuzbergu, a prežil som krásne detstvo plné dobrodružstiev.“ Alexander však necítil túžbu po prírode hlavne preto, že ju v skutočnosti nepoznal. Veľkomesto opustil len raz za rok, keď odletel s rodinou do Turecka, kam siaha časť jeho koreňov. Aj keď prírodu aktívne nehľadáte, nájde si vás sama. Po dvadsiatke, v zlatom veku, mu priateľ vnukol myšlienku začať surfovať. Spoločne cestovali po Strednej Amerike, vždy s cieľom nájsť dokonalú vlnu. Divoké romantické pláže Kostariky a Nikaraguy napokon v Alexandrovi prebudili túžbu po prírode: „Vtedy sa to stalo! Z tohto výletu som sa vlastne nikdy nevrátil, len som sa roky snažil zarobiť peniaze na ďalší zimný výlet.“

Les a vlny

Nasledovali rozsiahle cesty po celom svete: „Mohli ste ma stretnúť všade, kde sa dá surfovať.“ Obdobie, ktoré si Alexander veľmi užíval, ale ktoré muselo takisto raz skončiť. O desať rokov neskôr, po tridsiatke, sa sám seba pýtal, ako by mohol skĺbiť túto milovanú záľubu s nejakou slušnou prácou. Voľba nakoniec padla na štúdium lesníckeho hospodárstva „International Forest Ecosystem Management“. Štúdium čoskoro prinieslo svoje ovocie a nasledoval rok v severnom Španielsku spolu s jeho manželkou. „Podarilo sa mi tam urobiť kus dobrej práce, napísal som diplomovú prácu o lesných požiaroch v dôsledku klimatických zmien a vo voľnom čase som sa venoval surfovaniu.“

Hor sa do Viedne!

Vrátili sa do Nemecka a už premýšľali o ďalšom cieli. „Do úvahy pripadalo Anglicko alebo Nový Zéland. A ešte Viedeň. Viedeň aj preto, lebo moja manželka tam chcela začať študovať.“ A tak sa Viedenský les prvýkrát objavil na Alexandrovej mape. Spätne sa dá povedať, že to bola láska na prvý pohľad. „Viedeň ako mesto s najlepšou životnou úrovňou na svete je ideálne miesto na udomácnenie sa, v Dolnom Rakúsku zase nájdete prírodu. U mňa funguje len kombinácia jedného a druhého.“ Pri hľadaní relaxu mimo mestského života objavil Alexander horskú cyklistiku. A vo Viedenskom lese našiel skutočný raj. Len s jednou vecou nebol cyklista spokojný: „Mnohí jazdili na nelegálnych trasách, nebavili sa navzájom medzi sebou, koncepcia bicyklovania bola už zastaraná a ako lesník som sa stretol s nespočetným množstvom negatívnych slov o horskej cyklistike.“

Wienerwald Trails a prvé mestské trailové centrum v Európe

Alexander v tom mal jasno: Bolo potrebné predložiť riešenia, bolo potrebné začať pracovať. Spoločne začali rozvíjať koncepty a o štyri roky neskôr sa dostavil výsledok tejto cesty: prvé mestské trailové centrum v Európe s názvom „Hohe Wand Wiese“ a viac ako 12 kilometrov vybudovaných legálnych trás, ako aj zdieľaných trás s dĺžkou viac ako 20 kilometrov. V ponuke trás si každý nájde to, čo mu vyhovuje: jemné kopce pre začiatočníkov, trasy typu Tables, Doubles, Gaps pre tých, ktorí sa chcú zabaviť, a Enduro-Line pre tých, ktorí to chcú naozaj vedieť. Nikto však nezostane odkázaný iba sám na seba: Škola bicyklovania Wienerwald Trailschool ponúka širokú škálu kurzov a výcvikov pre deti, mládež aj dospelých. Centrum je prepojené aj s ďalšími ponukami horskej cyklistiky, ktoré okrem regiónu Viedenský les disponujú vynikajúcou sieťou trás v celom Dolnom Rakúsku a ponúkajú rôzne trasy pre rôzne stupne náročnosti. Združenie Wienerwald Trails, ktoré Alexander spoluzakladal, má na starosti plánovanie a správu trás v regióne Wienerwald.

Spoločne cez Viedenský les

Asi netreba pripomínať, že Alexander nezabúda ani na ostatných návštevníkov lesa a rešpektuje požiadavky biosférického parku Viedenského lesa: „Ak urobím radosť len horským cyklistom, a turistov z toho vynechám, potom to z dlhodobého hľadiska nebude fungovať. Najmä v zhustenej krajine, kde sa v lese nedajú len tak jednoducho vybudovať nové trasy, ale kde záleží na spolupatričnosti, si musíte vedieť sadnúť za jeden stôl a diskutovať. Keďže Wienerwald je biosférickým parkom, existuje jasný zámer.“ Tento koncept určite funguje, pretože aj v pracovných dňoch, keď sú prázdniny dávno za nami, je parkovisko pred trailparkom každý deň plné. „V súčasnosti sú obľúbené všetky športy, ktoré sa vykonávajú na čerstvom vzduchu, pri ktorých sa človek hýbe a preciťuje sám seba. Stačí sa pozrieť na Instagram a človek hneď vidí, aké pocity a túžby poháňajú ľudí vpred. Mnohí ľudia sú pre tieto pocity ochotní urobiť čokoľvek. Horská cyklistika je veľmi zaujímavou odpoveďou na túto otázku, pretože samotný šport sa v priebehu rokov stal oveľa dostupnejším aj vďaka tomu, že sa technicky stále vyvíjal. V minulosti sa cyklistika chápala v zmysle individuálnej mužskej vytrvalostnej aktivity, kde bolo potrebné vyšliapať náročný kopec. Tento obraz sa úplne zmenil. „Zážitky, zábava, príroda a flow – to je to, čo dnes ľudí láka.“ Technológia sa posunula s dobou. Veľkú príležitosť dostávajú v tomto smere aj elektrobicykle.“

Plní energie na vrchol

Tí, pre ktorých je horská cyklistika príliš namáhavá, skúsili elektrobicykel a majú z toho obrovskú radosť. Hoci pre Alexandra je elektrobicykel oveľa viac ako len športové vybavenie: „Mnohí ľudia na ňom jazdia každý deň do práce. Najmä pre mesto ako Viedeň je to veľký faktor v oblasti mobility. Pohodlne sa dostanete všade v okruhu 15 až 20 kilometrov a navyše urobíte niečo aj pre svoje zdravie a životné prostredie. Najmä v oblasti mobility je to pre mňa odpoveď. Mnohí najprv začnú s elektrobicyklom a potom, pokiaľ chcú skúsiť nejaké trasy, presedlajú na bežný, ľahší horský bicykel. Vďaka tomu je tento šport oveľa dostupnejší. Je to obrovská príležitosť pre cestovný ruch.“ A v tomto prípade nie je zanedbateľná ani rýchlosť, pretože s e-bicyklom môžete po práci zvládnuť aj okruhy s výškovým rozdielom 1 500 metrov. Najmä Viedenský les má z tohto hľadiska pre Alexandra vynikajúcu polohu: „Prepojenie, ponuka, poloha. Ak bývate v 14., 15. alebo 16. obvode, z mesta sa na trasu viete dostať už za necelú polhodinu a môžete si vychutnať pocit absolútnej prírody.“